Pred niekoľkými rokmi som mala psíka. Volala sa Lady...
Bol to malý, hravý, veselý, biely a huňatý psík. Dostala som ho na narodeniny. S ňou som zažila najkrajšie obdobie svojho detstva. Raz som ju šla vyvenčiť, mimochodom, naši susedia ju nemali veľmi v láske, keď sa zrazu za výťahom objavil jeden zo susedov, Lady ho pohrýzla (toto nie je výhovorka, oni ju dosť často provokovali, keď sme neboli doma, tak jej zvonili na zvonček a pod.). Preplakala som celú noc. Asi o dva alebo tri dni ju dala moja mama utratiť, pretože nemala kam ísť. A verte, že tento text sa mi nepíše ľahko. Dúfam, že teraz je jej dobre. Aj keď tu už nie je. Ďakujem za to, že ste to vydržali čítať až do konca a dúfam, že vám sa nič podobné nestane. Ešte raz vám ďakujem
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář